Basnicky.sk

aké to je padnúť z vrochala až na samú zem? Robíš si srandu? tváriš sa, akoby si ty bol ten jediný, ktorému sa čosi podobné stalo. A aj tak ešte nevieš ako vyzerá úplné dno. Dno, kde ležíš sám, uprostred prachu a špiny, kam neprenikne žiadny lúč svetla, ani jediný zvuk. Nič. Prestne to nájdeš na dne NIČ.
máš pocit, akoby ti niečo sedelo na prsiach a ty nemôžeš dýchať, tak sa pokúšaš nadýchnuť, kdesi v podvedomí máš uložené ako chutí, ako vonia vzduch, vzduch ktorý si považoval za samozrejmosť. nadýchneš sa no cítiš len hnilobný zápach, ktorý sa šíri všade naokolo, cítiš jeho chuť v ústach, je všade. Lepí sa na telo ako druhá koža, a ty vieš, že sa toho už nikdy nezbavíš. Už nikdy nebudeš úplne „čistý“, už nikdy ti vzduch nebude vonať tak ako predtým, vždy bude mať niekde v pozadí chuť DNA. Skutočného dna. Vieš čo je tam úplne dole?
padáš, padáš, čoraz rýchlejšie a nekontrolovateľne sa blížiš, a keď dopadneš, z hlbín sa ozve dunenie.Ležíš, akoby si bol mŕtvy, no rýchlo pochopíš, že to nie je možné, lebo v zápätí po dopade sa k tebe nahrnú krysy a začnú ťa obžierať za živa, a tak, hoci by si najradšej zostal ležať a už sa nikdy nepostavil, vstaneš, pretože hoci by si najradšej umrel, tá bolesť je neznesiteľná! Tak vstaneš, a začneš sa brániť. Brániť, ale ako keď je všade taká tma? Ako sa brániť, keď nepočuť žiadny zvuk? Cítiš len ostré zuby zabárajúce sa do tvojho tela, z ktorého vytriskne krv. Nikdy však nie toľko, aby sa to skončilo, nikdy nie dosť na to, aby to bol koniec.
Tam DOLE niet spánku, niet odpočinku.
Už vieš čo je dno?
Po čase, keď si zvykneš – dá sa na to vôbez zvyknúť?
Po čase sa vydáš na pochod temnotou, akoby vákuom samotného vesmíru, kráčaš nekonečne dlho, padáš, zabáraš sa do bahna civilizácie, padáš a opäť sa dvíhaš,lebo krysy sa na teba okamžite vrhnú. zápach sa ti usadil v pľúcach, máš pocit, akoby si ty sám bol tá špina, tá hniloba...
Už si pochopil, že Ty nemôžeš vedieť čo je DNO?
na konci, či na začiatku? - niet tam času, niet tam sudcu, či pomoci, neplatia tam zákony, neplatia peniaze, a moc sa ti vysmeje do tváre keď cestou zavadí o tvoje odumierajúce a zahnívajúce telo-alebo dušu? – nájdeš zrkadlo, vidíš sa v ňom, obluda, živá mŕtvola, či zombie. Nie je to však jedno?
DNO! ………DNO! ………DNO! ………DNO!………
kvaká voda zo stropu- je tam vôbec strop?
kvapká, a pri každom dopade – DNO!……… Dno!……… DNO! ………Dno!………
a pri každom dopade šalieš, ten zvuk sa ti zarýva do mozgu...Zvuk? Veď tam niet zvuku! To tvoje svedomie, tvoja duša si v temnote opakuje jedinú mantru ktorá jej zostala : DNO! dno! DNO!
duša zhnitá, stratená - z kameňa.